Štátne nemocnice sa blížia ku kolapsu. Je potrebné upraviť cenotvorbu v zdravotníctve. MEDCAST NEWS – spravodajstvo v 33. týždni

V dnešnom MEDCAST NEWS - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň sa okrem iných dôležitých informácií dozviete:

- Bez správne nastavenej cenotvorby v zdravotníctve sa štátne nemocnice blížia ku kolapsu
- Nové lieky sú veľmi drahé, liečba čoraz nákladnejšia, požiadavky pacientov sa zvyšujú
- Základné platy zdravotníkov sa budúci rok automaticky zvýšia o valorizačný automat 6,88 percenta

Bez správne nastavenej cenotvorby v zdravotníctve sa štátne nemocnice blížia ku kolapsu, zdravotná starostlivosť pre pacientov stáva nedostupnou a lekári pracujú v nevhodných podmienkach. To sú podľa tlačovej správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dôsledky súčasného systému platieb zdravotných poisťovní nemocniciam bez ohľadu na ich reálny výkon. Úrad analyzoval tržby šiestich štátnych a štyroch súkromných nemocníc za rok 2020. Z výsledkov analýzy vyplýva, že úhrady od zdravotných poisťovní v priemere pokrývajú 71 percent nákladov štátnych a 92 percent súkromných nemocníc. Úhrady od poisťovní v štátnych nemocniciach nedokážu pokryť ani mzdy a spotrebované nákupy. Úrad navrhuje ako systémové riešenie čo najrýchlejšie uplatňovať spravodlivú cenotvorbu, čiže DRG úhradový mechanizmus. V medziobdobí do jeho spustenia navrhuje prechodný úhradový mechanizmus, ktorý nemocniciam zabezpečí príjmy aspoň na hranici ekonomicky oprávnených nákladov. Slovensko je podľa úradu v súčasnosti jedinou krajinou EÚ, ktorá pri úhrade ústavnej zdravotnej starostlivosti nepoužíva DRG systém a nereguluje ceny. Ako opisuje ÚDZS v správe o činnosti za minulý rok, hospodárnosť v zdravotníctve sa dá zabezpečiť iba transparentnou a férovou cenotvorbou poskytnutých zdravotných výkonov podľa diagnóz, a to ich zatriedením do skupín s podobným medicínskym priebehom a ekonomickými nákladmi. Tie majú pokrývať personálne náklady všetkých zdravotných pracovníkov, potrebných pri liečení diagnózy, režijné a investičné náklady a primeraný zisk. Táto cenotvorba je známa pod skratkou DRG (Diagnosis Related Group). „Pre porovnanie, Česká republika používa DRG systém pre ústavnú zdravotnú starostlivosť od roku 2006,“ pripomína úrad v správe.

Elektronické objednávanie pacientov na ambulantné vyšetrenie má od budúceho roka zabezpečovať jednotný centrálny systém. Ten má prepojiť dnešné objednávacie systémy a centrálne spravovať údaje o objednaní pacientov na Slovensku. Vyplýva to z návrhu novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme, ktorý rezort zdravotníctva predložil do pripomienkového konania. Cieľom návrhu je podľa rezortu úprava služieb elektronizácie služieb v zdravotníctve. Rezort počíta aj so sprístupnením elektronických výsledkov laboratórnych vyšetrení zdravotníckym pracovníkom. Cieľom je odstrániť opakované laboratórne vyšetrenia. „Ďalšou službou je elektronické uzatváranie dohôd o poskytovaní všeobecnej a špecializovanej gynekologickej zdravotnej starostlivosti,“ navrhuje ministerstvo. Údaje súvisiace s úmrtiami sa budú po novom zbierať elektronicky, zruší sa dnešné hlásenie o úmrtí a príčinách smrti. „Z dôvodov aplikačnej praxe sa navrhuje zrušenie národného registra zápalových reumatických chorôb, národného registra úrazov vyžadujúcich poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti a národného registra osôb s podozrením na ich zanedbávanie, týranie, zneužívanie, a osôb, na ktorých bolo páchané násilie,“ uvádza rezort. Ministerstvo zdravotníctva súčasne navrhuje zriadiť pracovisko kybernetickej bezpečnosti v rámci Národného centra zdravotníckych informácií. To by plnilo úlohy akreditovanej jednotky pre riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov pre sektor zdravotníctva.

Nové lieky sú veľmi drahé, liečba čoraz nákladnejšia, požiadavky pacientov sa zvyšujú. Navyše v starnúcej populácii rastie podiel ľudí, ktorí sú pre systém zdravotnej starostlivosti najdrahší. Klasický supermarketový model na úhradu liekov v týchto podmienkach nestačí, pričom zdroje sa hľadajú čoraz ťažšie. Vo svete sa objavujú inovatívne spôsoby financovania a uplatňujú sa aj na malých trhoch. Analytici Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz ich zhrnuli v publikácii Inovatívne lieky potrebujú inovatívne financovanie s odkazom pre Slovensko, že vysoká konkurencia a zmluvná sloboda sú pri financovaní nákladnej liečby dôležitejšími aspektmi než veľkosť trhu. Od tradičného supermarketového modelu s cenovkou za krabičku liekov sa podľa publikácie prechádza k nákupu na základe skutočnej hodnoty, ktorú liek prinesie. Uzatvárajú sa napríklad podmienečné dohody, kedy si výrobca lieku a platca dohodnú sumu a obdobie platieb za špecifický liek. Ak sú skutočné náklady vyššie, všetko nad dohodnutú sumu hradí výrobca lieku. Americký štát Louisiana si podľa INESS takto dohodol strop výdavkov za liek proti hepatitíde typu C pre väzenskú populáciu. Výmenou za to sa daný liek stal jediným preferovaným liekom na trhu. Okrem toho v praxi fungujú splátkové modely či takzvaný Netflix model. "Ide o poskytovanie neobmedzeneho pristupu k definovanej starostlivosti, napriklad v podobe lieku, počas určitého obdobia a za vopred stanovenú sumu pre dohodnutú populáciu pacientov," vysvetľujú analytici. Ako príklad uvádzajú využitie päťročného predplatného Netflix modelu austrálskou vládou, výsledkom čoho bola úspora nákladov na liečbu jedného pacienta približne o 85 percent. INESS podotýka, že model predplatného možno využiť nielen pri drahých inovatívnych liekoch, ale napríklad aj pri výskume a nákupe nových antibiotík. "Ide totiž o oblasť, od výskumu ktorej výrobcovia liekov postupne upúšťajú," cituje publikácia zahraničné zdroje.

Počet preventívnych prehliadok u zubára klesol. Ako vyplýva z informácií zverejnených zdravotnou poisťovňou Union, kým v roku 2018 prišlo na preventívnu prehliadku 53 % poistencov, vlani to bolo 42 %. V prevencii sú pritom poctivejšie ženy, k zubárovi a na dentálnu hygienu ich chodí 57 %, kým mužov 43 %. Najviac preventívnych prehliadok u zubného lekára absolvovali obyvatelia Trnavského kraja. Naopak, najmenej v Prešovskom, Žilinskom a Trenčianskom kraji. „Kto nechodí na prevenciu, musí si - podľa zákona, ošetrenia zubného kazu v nasledujúcom kalendárom roku platiť celé sám. Tento rok síce bola výnimka na toto pravidlo, ale na budúci rok zatiaľ udelená nie je, a nie je na to ani dôvod, nakoľko vývoj ochorenia na covid už umožňuje návštevu lekárov,“ upozornila riaditeľka sekcie zdravotného poistenia v Unione Elena Májeková. Platby za zubné ošetrenia sú významnou položkou v rozpočtoch zdravotných poisťovní a každým rokom narastajú. Medzi najčastejšie vykazované ošetrenia u zubných lekárov patrí odstraňovanie zubného kameňa, nasledujú zubné kazy, či rôzne zápaly. Podľa štatistík zdravotnej poisťovne Union sa zubný kaz ročne objaví u poistenca v priemere až na dvoch zuboch a čím neskôr sa ošetrí, tým to viac bolí a je to aj drahšie.

Základné platy zdravotníkov sa budúci rok automaticky zvýšia o valorizačný automat 6,88 percenta. Vláda navyše prichádza s ponukou navýšenia koeficientov. Okrem navýšenia koeficientov sa navrhuje nový prvok, a to započítavanie rokov praxe pre sestry a pôrodné asistentky. Ponuky pre sestry v odborných a špecializovaných pracovných činnostiach sa odlišujú. Vyhlásil to minister financií Igor Matovič na spoločnom tlačovom brífingu s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským. "Najvypuklejší problém je v kategórii sestra,“ povedal minister Lengvarský a doplnil, že verí, že vyrokovaná dohoda medzi ministerstvami zdravotníctva a financií umožní návrat sestier a zvýši motiváciu, aby študovali a doplnili rady sestier.